„Cestování v prostoru a čase“

Je to hudba, na ktorú keď natrafíte, nechcete, aby sa pesničky končili. Muziku tvoria gitary, sem-tam sa pridajú bicie, dominuje spev a nielen spev, ale všetky zvuky, ktoré ľudské telo je schopné vydať. K tým ľudským sa niekedy pridajú kvákania, chrochtania a frflania hostí, ktorí priklusajú, pricupkajú, alebo sa priplazia na jednotlivé dejstvá fantasticky lišáckej opery.
Čítajte rozhovor s Petrom Vášom, ktorý nám poskytol do decembrového čísla nášho magazínu.

Okrem albumu Lišák je Lišák (2005), poukazajúceho na nemravnosť poľovníkov a silu prírody v podobe prefíkanej červenej líšky, kapela vydala už  šesť albumov. Ten posledný, Eldorado (2013) je pokusom spojiť fyzické básnictvo s hudbou, experimentálny poetický jazyk, translatinu s  kúskami world music. Ty Syčáci sa dali dokopy v roku 2000, z iniciatívy jednej z najpozoruhodnejších osobností českej alternatívnej scény, Petra Vášu – speváka, textára, performera a básnika, ktorý nám odpovedal na otázky.

Pred rokom ste predstavili nový album, Eldorado. Album rozpráva o ceste okolo sveta v dvadsiatich dvoch piesňach. Po brehoch Loch Ness vás sprevádzajú škótske gajdy a dinosaury, v Afrike sa stretávate s egyptskou kráľovnou, ale nasleduje vás aj mnoho zvierat, napríklad istý leguán, ktorý cvičí jógu. Prečo ste sa vybrali do exotiky?

Protože tam jsme ještě nebyli. V našich písničkách a komponovaných albech jsme už zažili ledacos, teď nás zajímalo cestování v prostoru a čase.

Album bol úžasným prekvapením, keďže kapela sa vybrala úplne novou cestou, čo sa týka hudobnej aj textovej stránky. Ako vznikali tieto skladby? Slúžila translatina, ako inšpirácia k vzniku novej muziky, evokujúcej etnické prvky ďalekých krajín, alebo sa navzájom ovplyvňovali text a hudba?

Začalo to většinou texty a jejich sólovými i sborovými deklamacemi. Ostatní pak na této kostře rostlo jako svaly, kůže, chlupy. Nebo jako rostliny na zhruba načrtnutých záhonech.

V piesni Tomato cestujete nielen geograficky, ale aj v čase. Je to skladba o príchodu rajčiny z mitického miesta Eldoráda do Európy. Ako ste sa našli s Michalom Maruškom, ktorý vytvoril geniálnu animáciu pre skladbu?

Michala jsme potkali jako dokumentaristu projektu fyzického básnictví s mentálně postiženými v Nových Zámcích u Litovle. Ukázal nám své filmy a zeptal se, jestli bychom chtěli klip. Chtěli!

Posledná skladba albumu, Czech it! je návratom domov. Ale neprichádzate sami, máte so sebou návštevníka, ktorého máte v úmysle naučiť po česky. Čo si myslíte, bude tento experiment úspešný?

Měl by být. Mimozemšťani se jistě o Českou republiku mimořádně zajímají. Něco takového ve vesmíru snadno nenajdete.

Osobne, ktorú skladbu máte najradšej z nového albumu?

Naštěstí se to pořád mění. Momentálně mám dost rád německy ráčkujícího vychloubačného papouška z Madagaskaru v písničce Vasa, protože to zpívá Tomáš se vším svým šarmem a já se můžu jenom z dálky dívat a žasnout.

Vráťme sa zopár rokov dozadu: ako vznikla myšlienka skomponovať „ekopsychologickú operu“ o líške, ktorá sprevádza cestu myslivca-naničhodníka? Pramenila z úcty k Leošovi Janáčkovi, či nepopierateľného odporu voči poľovníkom?

Z úcty k Matce přírodě, zvířecí mytologii, Leoši Janáčkovi a z váhání ohledně myslivců.

Ako vnímate aktuálnu brnenskú hudobné scénu? 

Baví nás, že každá z těch part, se kterými jsme přátelsky i personálně propojeni, Mucha, Květy, Biorchestr, Budoár staré dámy a Ještě jsme se nedohodli, drží prapor brněnské podivnosti jinak a dohromady to dává smysl právě v té jinakosti.

rozhovor môžete čítať aj v decembrovom čísle.

foto: tyden.cz